Moja prvá cesta do Číny

Cestovanie bolo vždy mojim veľkým koníčkom. Už si ani nespomínam, kedy ma tak veľmi začala lákať Ázia, snáď pred niekoľkými rokmi, keď sme boli s manželom na dovolenke v Thajsku. Boli sme nadšení...Ľudia, kultúra, kuchyňa, všetko nás tak pozitívne ohúrilo. No najkrajšie pocity sme zažili v chrámoch a kláštoroch. Ťažko sa to opisuje aký pokoj a kľud zalial moje vnútro, keď sme vošli do chrámového komplexu a počuli len spev vtákov, zvonkohry, všade bola krásne upravená zeleň a nádherná architektúra. Áno, ja viem, že aj u nás sú také krásne tiché miesta, nádherné pamiatky a príroda, ktorá sa nedá ani opísať. Len ten pocit...ten bol iný. Aby ste ma nepochopili nesprávne, nebol horší ani lepší, bol iný. Už cestou späť na Slovensko sme sa dohadovali kam pôjdeme najbližšie. No náš návrat domov bol spojený s veľkým smútkom. Asi po 2 týždňoch zaplavili médiá správy o ničivých tsunami, ktoré postihli Indonéziu. Boli sme z toho veľmi smutní a zároveň šťastní, že sme už doma...ostali v nás krásne spomienky, o ktoré sme sa ešte dlho delili s našimi priateľmi a známymi. Cestovali sme ďalej, navštívili sme množstvo ďalších krajín, ale stále to bolo smerom na západ. Až tento rok sa mi konečne splnil sen, na rad prišla vytúžená Čína. Sú to práve 4 roky, čo sa venujem Feng Šuej (ako som sa k nemu dostala si môžete prečítať v mojom profile) a teraz konečne uvidím rodisko tejto vedy, krajinu, kde toto krásne umenie vzniklo.
Všetko bolo dohodnuté už od januára, ako na ihlách som čakala na apríl, kedy už konečne sadneme do lietadla...Až vytúžená chvíľa prišla a moje očakávania boli mnohonásobne prekročené. Kde všade sme boli a čo všetko sme videli? No skúsim Vám to aspoň trošku priblížiť v tejto krátkej reportáži z našej cesty.

Po 13-hodinovom lete sme pristáli v Hongkongu na najmodernejšom letisku na svete a luxusnou rýchloloďou sme sa presunuli na ostrov Macao. Bol piatok podvečer. Ubytovali sme sa, zašli na večeru v hoteli a plní očakávania čo bude zajtra sme si ľahli spať. Ráno na raňajky a hurá na výlet. Macao je bývalá portugalská kolónia čo možno vidieť na architektúre. Uličky podobné tým lisabonským, v nich čínske obchodíky...zaujímavá kombinácia. Kde teda začneme? Keďže je to jediné miesto v Číne kde je povolené hrať hazardné hry, začali sme v kasíne. A nie v hocijakom, v najväčšom. Má aj príznačný názov Lisboa.

Predstavte si, je 9 hodín ráno a kasíno je plné Číňanov, ktorí sú presvedčení, že dnes je ten správny deň a oni určite musia vyhrať. Polovicu svojich životných úspor míňajú číňania na hazardné hry a oslavu nového roku. Zahrali sme si aj my, vsadili na 17 a nič. Nebol to náš šťastný deň. Z kasína sme sa vybrali na prechádzku po ostrove. Sledovali sme architektúru, televíznu vežu, obdivovali sme ruiny kostola Sv. Pavla, ktoré sa považujú za jednu z najkrajších ukážok kresťanskej architektúry v Ázii.

Počasie nám teda nevyšlo, je sychravo, občas prší, začína sa dvíhať vietor. No nevadí, prvý deň si tým nenecháme pokaziť. No keď sme zbadali, že väčšinu obchodíkov zatvárajú a na ulici je stále čoraz menej ľudí, spozorneli sme. Sprievodca od domácich zistil, že o cca 1 hodinu príde veľmi silný tajfún a tak bude lepšie, keď sa vrátime do hotela. Horko-ťažko sa nám nakoniec podarilo zohnať taxi a bezpečne sa dopraviť do hotela. Keďže bol zákaz vychádzania von, večer sme strávili v hotelovej reštaurácii nad mapou trasy, ktorá nás počas tejto dovolenky čaká. Za oknami fúkal silný vietor, lialo ako z krhle. No do rána sa vyčasilo a mohli sme vyraziť. Naša cesta viedla k najväčšej atrakcii Hongkongu, bronzovej soche Budhu na ostrove Lantau. 

   

Po jej obhliadke sme navštívili prvý chrám a pútnické miesto.

   

Dali sme si vegetariánsky obed uvarený v mníšskej kuchyni a zapálili si prvé vonné tyčinky pred vstupom do materskej Číny. Po rozlúčke s týmto miestom sme sa presunuli do samotného Hongkongu, kde sme sa prechádzali uličkami Kowloonu pomedzi mrakodrapy

   

a večer sme mali veľký zážitok na Promenáde hviezd spojený s očarujúcou laserovou šou. Odtiaľto bol nádherný výhľad na panorámu mrakodrapov. 


   

Druhý deň ráno sme sa odviezli perlovým trajektom na samotný ostrov Hongkong, prechádzali sme sa uličkami a nasávali jeho atmosféru.

Táto budova HSBC banky je postavená v štýle Feng Šuej.
Táto budova HSBC banky je postavená v štýle Feng Šuej.

Vyviezli sme sa na Victoria Peak odkiaľ sme mali celý Hongkong ako na dlani. Nádherný výhľad, veď posúďte sami...

    

Ďalší deň sme sa už rozlúčili s atmosférou čínskych kolónií a presunuli sme sa lôžkovým vlakom do Číny. Z tohto 20-hodinového presunu sme mali veľké obavy, no dopadlo to celkom fajn. Vlaky sú čisté a keďže tam funguje pravidlo, že od 22:00 do 7:00 je nočný kľud aj sme sa vyspali. Naša prvá cesta v Shanghaji viedla na námestie  a do múzea.

Takto vyzerali staré čínske mince.
Takto vyzerali staré čínske mince.
 

   

V celom Shanghaji sú opäť samé mrakodrapy, veď tých 25 miliónov ľudí, ktorí tam žijú predsa len treba niekam umiestniť.

   

Možno sa Vám zdá, že fotky sú nekvalitné, pochmúrne...Verte, že takto to vyzerá v skutočnosti v každom veľkomeste. Je to smog, kvôli ktorému je znížená viditelnosť. Večer sme sa trošku poprechádzali po meste a a mali sme spoločnú večeru v reštaurácií, ktorá bola jednou z najkrajších počas celej našej dovolenky. Stromček šťastia pri pokladni, mlyn, fontánky, no naprogramovaný prísun peňazí ako sa patrí.

    

Po večeri oddych na izbách, spánok v pohodlnej posteli a ráno hurá ďalej. Začali sme  super zážitkom, previezli sme sa na najrýchlejšom vlaku na svete, ktorý premáva na pravidelnej linke. Rýchlosť 431 km/hod, moderný dizajn, pohodlie. Naozaj vlak „naj“.

    

Po tomto zážitku nasledoval hneď ďalší. Obhliadka zatiaľ najvyššej budovy na svete.
Vyviezli sme sa na 88. poschodie štvrtej najvyššej veže na svete,

Jin Mao Tower 420.5 m
Jin Mao Tower 420.5 m

   

odkiaľ sme mali pekný výhľad na najvyššiu budovu sveta. Vtedy ešte bola v štádiu výstavby.

Shanghai World Financial Center 492m
Shanghai World Financial Center 492m

  

Po dobrom obede návšteva opäť „naj“ podmorského akvária. Postupná prechádzka podmorskou faunou všetkých kontinentov, nad hlavami nám plávali žraloky, korytnačky, rybičky všetkých farieb aké si len vieme predstaviť. 

 

   

Večer ešte prechádzka po najznámejšej nákupnej ulici Číny Nanjing, šťastný je každý kto sa sem so svojim „biznisom“ dostane. Prechádzka bola samozrejme spojená s nákupmi, veď ako sa vraví, šancu treba využiť.

 

Doteraz bolo všetko super, videli sme úžasné „naj“ miesta, stavby, ale ja som už chcela načrieť do histórie, zažiť opäť tú úžasnú atmosféru budhistických chrámov. Tešila som sa na čínske záhrady vytvorené podľa princípov feng šuej. A nesklamala som sa. Akurát keď sme už mali dosť tých rušných miliónových miest, zašli sme do starej časti Šanghaja. Oceľ a sklo vystriedalo drevo, keramické dlaždice, draky a ďalšie symboly. Je to zaujímavý pohľad keď sa nad typickou architektúrou Číny, nad starobylou uličkou Šanghaja týčia vysoké moderné budovy. Rôzne obchodíky so suvenírmi, všade veľké lákadlá pre turistov a samozrejme tisícky ľudí. V celej Číne to je tak, 1,3 miliardy ľudí predsa len niekde musí byť vidno.

   

A konečne nádherná čínska záhrada.

 

      

Toľko krásy na jednom mieste! A potom chrám jadeitového Budhu, stretnutie s prvými mníchmi, vonnými tyčinkami a budhistickými rituálmi.

     

Po obede spojenom s oslavou čínskeho dňa vody.

      

prišiel na rad krátky presun na západ do mesta CHAN-ČOU. Cestou zastávka vo fabrike na výrobu perál, samozrejme spojená s nákupmi. Veď ukážte ženám perly rozmanitých farieb a krásne šperky z nich vyrobené. Ani jedna z nás neodišla bez červenej škatuľky, ktorá ukrývala cenný šperk. My sme mali príjemné pohladenie na duši, muži sa cestou v autobuse dohadovali, koľko budú meniť peňazí, veď ešte nie sme ani v strede dovolenky...

 

A po tomto už začal program na ktorý sme všetci od začiatku čakali. Na rad prišli mestá, ktoré Marco Polo označil za najkrajšie na svete. Všetci Číňania Vám to jednohlasne potvrdia. CHAN-ČOU, mesto s luxusnou kúpeľnou atmosférou, vraj s najkrajšou polohou v celej Číne. Žijú práve tu tie najkrajšie ženy krajiny? Kvôli ich kráse sem čínski cisári dali predĺžiť Veľký kanál, stavbu, ktorú právom prirovnávajú k Veľkému čínskemu múru. Poprechádzali sme sa okolo a krížom cez Západné jazero, ktoré je pre Číňanov vychyteným miestom oddychu.
Bola sobota a pravda sa potvrdila. Občas sme mali pocit, že sem práve dnes prišla oddychovať celá Čína. Aj napriek veľkému počtu ľudí, pomedzi ktorých sme sa občas aj predierali, relaxovali sme. A hlavne hodinová plavba loďkou po jazere bola okúzľujúca.

   

Po návšteve tohto upokojujúceho miesta sme sa vydali do chrámu Ling Jin, ktorý patrí k najkrajším budhistickým chrámom celej Číny.

    

Ochutnali sme ten najlepší čínsky zelený čaj

   

a premiestnili sme sa do SU-ČOU, mesta vody, prieplavov, mostov, záhrad a hodvábu. Jedli ste už niekedy na raňajky smaženého škorpióna? Tak niektorí z nás to skúsili a naozaj si pochutili. My ostatní sme sa len prizerali a fotili si tých odvážlivcov, čo sa na to podujali. Na svoje si tu prišli však aj tí, čo si radi pochutia na hadoch naložených v alkohole...Aké je to milé, keď sa v strede ulice stretnete s takýmto šťastným vysmiatym Budhom.

    

Nezvyčajné raňajky sme zaliali čajíkom a kávičkou v prekrásnej záhrade Majstra sietí, ktorá je registrovaná ako pamiatka UNESCO. Už vieme prečo. Bolo to naozaj miesto pokoja a oddychu.

    

Previezli sme sa po romantických kanáloch, dostali sme sa bližšie k jednoduchším obyvateľom

    

Dokonca sa nám podarilo osláviť spolu so šťastným otcom prvé narodeniny jeho dcérky spolu s veľkou rodinou. Je to veľká udalosť, lebo práve keď má dieťa jeden rok, rodičia mu dávajú meno, podľa toho ako sa prejavuje jeho charakter a aké je. Torta bola výborná a všetci sme fajčili (aj tí čo predtým cigaretu nikdy nedržali), veď nevziať si cigaretu keď Vám ju ponúkne oslávenec je urážka.

     

Po oslave do postieľok načerpať sily do ďalšieho dňa. Čo nás čaká?...

Deň sme začali v bonsajovej záhrade akú sme ešte nikdy nevideli. Nádherné bonsaje rôznych druhov a farieb, vodopád a takmer žiadny ľudia, miesto stvorené na romantiku...

   

Po nej výstup na šikmú Pagodu na Tigrom kopci. Ozaj, viete prečo sa Vám všetky Pagody zdajú šikmé? Vaša viera nie je dostatočne silná, keby bola, vidíte ich rovno...

 

   

Logo olympijských hier je všade, čínania sú šťastní, že hry sú tento rok práve tam. V ktorých všetkých športoch získajú medailu? Nechajme sa prekvapiť, pripravujú sa naozaj zanietene a poctivo.
Dozvedeli sme sa ako sa vyrába hodváb a opäť sme utratili nejaké tie peniažky... Veď krásne hodvábne šatky, blúzky, periny a obrusy nás nemohli nechať ľahostajnými.

   

Autobus nás zaviezol na železničnú stanicu a klimatizovaným a prekvapujúco pohodlným lôžkovým vlakom sme sa presuli do SI-ANU.

Ráno už sme v niekdajšom hlavnom meste Ríše stredu, z ktorého vládlo Číne 13 dynastií. Ubytovanie, raňajky v hoteli a rýchlo k vykopávkam Hlinenej armády, najväčšieho archeologického objavu 20.storočia.

  

Byť v armáde cisára je teda riadna “makačka". Pozreli sme si panoramatický film a o cisárovi Čchin, zakladateľovi prvej veľkej Čínskej ríše a predstavte si, ak si kúpite knižku, môžete si ju dať podpísať roľníkom, ktorý tento archeologický poklad náhodne objavil!

 

  

Opäť sme si overili silu svojej viery pohľadom na Pagodu divej husi, odkiaľ sa budhizmus šíril do obrovskej Číny.

   

Zmenila sa nám aj strava, ochutnali sme kuchyňu strednej Číny a mali sme aj možnosť dať si niečo presne podľa vlasnej chuti, veď sme si to sami pripravovali.

 


                                    
Po obede sme navštívili veľmi zaujímavú moslimskú štvrť Chuejov a jednu z najexotickejších mešít sveta.

 

   

Ešte niekoľkohodinový nákup suvenírov a nočný presun vlakom do hlavného mesta. Ušlo nám to rýchlo, večer sme si spríjemnili vínkom, piesňami, neskôr vtipmi a ani sme sa nenazdali a prebudili sme sa v Pekingu. Bol práve 1.máj, štátny sviatok práce. Ubytovali sme sa v novučkom hoteli postavenom pre olympiádu, dali sme si výborné, po dlhom čase aj trošku európske raňajky a vydali sa na návštevu Chrámu nebies. Táto budova je postavená celá z dreva, je to symbol mesta a aj olympijských hier.

   

Tu, presne z tohto miesta, na ktorom stojím sa panovník modlil za dobrú úrodu. Bol problém dostať sa tam v tom dave, ale podarilo sa. Pfu!

Popoludní opäť tlačenica na najväčšom námestí sveta, kde je zakázané jazdiť na bicykli, no paradoxne tanky sem môžu. Keďže boli práve oslavy 1.mája, zaspomínali sme si ako sme kedysi chodili okolo tribún a mávali vlajkami. To bol zážitok! Spievali sme, mávali zástavami, samotní číňania boli milo prekvapení a fotili si nás ako atrakciu.

    

No ale zažili sme ešte aj väčšiu tlačenicu. Asi tušíte kde, samozrejme na Veľkom čínskom múre hneď ďalšie ráno. Aj sme si privstali a išli tam skôr, no o jedenástej tam už bolo toľko ľudí, že sme sa ledva dostali preč. Prechádzka, presnejšie túra po čínskom múre bola ohromujúca. Predčilo to všetky naše predstavy, boli sme prekvapení a unesení. Ťažko sa dá predstaviť si niečo také...

 

   

Vo výhľade nám bránila hmla a opar nad kopcami, ale napriek tomu to bol krásny zážitok. Ani sme netušili, že na niektorých miestach je čínsky múr taký strmý!

   

Ale zvládli sme to a certifikát na pamiatku bol náš. Vedľa našej fotky je nápis: „Nie je hrdina ten, kto nevystúpi na slávny Čínsky múr“.
Teda už ako hrdinovia sme  išli na prehliadku závodu na výrobu jadeitu. No a to bol pre mňa malý raj na zemi. Priaznivci feng šuej určite chápu o čom hovorím...

  

Posilnený obedom v reštaurácii chránenej ako inak, psami FU, sme išli do Letného paláca, ktorý je ukážkou krásnej čínskej záhradnej architektúry. Tu sme videli ako ľudia v Číne relaxujú. Predstavte si, len tak prídu do záhrady celé rodiny, prinesú si mikrofón a spievajú, alebo bez rozdielu veku cvičia, hrajú šachy atď...

 

  

Mramorová loď cisárovnej Cixi nás zaujala nielen svojou krásou ale aj príbehom s ňou spojeným. Predstavte si, cisárovná bola presvedčená, že táto loď vypláva a keďže sa tak nestalo, dala sťať hlavy všetkým čo ju vyrábali, lebo „to bola predsa ich chyba!“ Cestou na hotel sme si pozreli ešte skvost súčasnej architektúry, olympijský štadión, síce len z autobusu, lebo je strážený a oplotený, ale predsa. Práve tu sa 8. 8. 2008 o 8:08 večer začnú už spomínané letné olympijské hry.

 

   

Večer v tento deň sme si líhali trochu smutní... zajtra je posledný deň našej dovolenky a aj keď sme unavení a nachodení, zvládli by sme aj ďalší týždeň.
Bonbónikom na záver bolo Zakázané mesto. Toto sídlo dynastií Ming a Čching má 9999 miestností a je najrozsiahlejším palácovým komplexom na svete. Najkrajšia ukážka čínskej architektúry, inšpirovanej taoistickým a opäť moderným Feng Šuej. No tak ako pochmúrne nás počasie na našej dovolenke privítalo (spomínate si na hrozivý tajfún prvý deň?) tak pochmúrne sa s nami aj rozlúčilo. Zrazu sa zotmelo, strhla sa silná búrka a my sme si zakázané mesto mohli pozrieť len spod striech.

 

 

  

Ešte fotka v daždi pod stromom lásky a hor sa na rozlúčkový obed spojený s oslavou narodenín úžasného človeka, ktorý nás touto krajinou od začiatku sprevádzal a veľa nás naučil. Ďakujeme.

 

  

Pekingská kačica chutila výborne… A ako sme strávili posledné popoludnie? Nákupmi v štýlovej uličke Liu Li Čang, posledný krát (počas tejto dovolenky) sme sa  prešli večerným krásne osvetleným centrom Pekingu.

Ráno balenie vecí a odlet domov z nedávno otvoreného nového terminálu 3 postaveného kvôli olympijským hrám.

 


 

Tak čo Ázia, kedy nás opäť privítaš?...